Prihlásila som sa sama. Samozrejme na poslednú chvíľu. To by som nebola ja. Teta s rodičmi ma podporovali už rok predtým, tak som dala na nich, vyskúšala som a oplatilo sa. Aj im patrí moje veľké ĎAKUJEM! :)

Keď je všetko v určitej symbióze. Z každého rožku trošku. Zvonku aj zvnútra.

Pokiaľ je vkusná a pomôže, prečo nie. Na pováženie ostáva iba to, že čo je pre niekoho vkusné, pre iného už môže byť priveľa...

V mojej kompetencii bolo a asi stále aj je, že môžem využívať titul Miss 2005 a v rámci neho sa aj správať a reprezentovať.

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že neviem. Snažila som sa na Miss World odpozorovať aké sú kritériá, ale nepodarilo sa mi to. Možno len nie sú dostatočne krásne. No verím, že raz to určite príde. :)

Nikdy som si nemyslela, že mi niekto túto otázku položí. :)Keď som si ju prvýkrát prečítala, nevedela som, či sa mam smiať alebo plakať. Môže totiž vyznieť všelijako. Ironicky, vtipne, naivne... Myslím, že na túto otázku by všetci rozumní ľudia odpovedali rovnako. Preto odpovedám rovnako, ako by ste odpovedali vy, či väčšina ľudí.

Anonymitu.

Bola som neuveriteľne nervózna už od rána. Rovnaký stres som zažila asi iba pred štátnicami. Srdce vám ide vyskočiť z hrude, myká vám kútikmi, keď sa usmievate, trasú sa vám kolená... No nič príjemné. A keď som počula svoje meno, na toto všetko som zrazu zabudla a prišiel pocit absolútneho vyčerpania, uvoľnenia a šťastia.

Samozrejme, že si pamätám. Šaty nám na mieru šila Lýdia Eckhardt. Moje boli fialové, ozdobené štrasom, so zapínaním okolo krku a s malou vlečkou. Cítila som sa ako prisnena. :) (Tak som hovorila princeznej, keď som bola malá.)

Žiadnej konkrétnej disciplíny som sa neobávala. Ja som sa totiž obávala všetkých. Že sa nepozriem do správnej kamery, že zabudnem choreografiu, že poviem niečo zle, že sa potknem... Našlo by sa viacero vecí.

Ako Miss som mala možnosť navštíviť Čínu v rámci súťaže Miss World a Bangkok vďaka jednej charitatívnej akcii. Na tomto výlete som sa nasmiala asi ako nikdy v živote. Cítila som sa veľmi príjemne v spoločnosti ľudí, s ktorými som bola. U mňa asi všeobecne funguje, že pokiaľ mám okolo seba príjemnú spoločnosť a ľudí, ktorí sú mi blízki, je mi dobre všade. Vďaka modelingu som bola v krajinách Európy, Japonsku, Hong Kongu, na Kanárskych ostrovoch... Ja sa však vždy rada vraciam na Slovensko – domov.

Myslím, že tento titul vnímam rovnako ako som ho vnímala pred piatimi rokmi. Beriem to ako „ocenenie“, za ktoré z väčšej časti vďačím genetike, čiže svojim rodičom. :)Ale áno, musím priznať, že je to celkom príjemný pocit. Len si človek nesmie začať myslieť, že dosiahol niečo úžasné, lebo to tak vôbec nie je. Určite sa viac teším z toho môjho druhého titulu – Ing. :)

Aby si to poriadne užili! :)

Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor Miss Slovensko 2005, Ivici Slávikovej.

Poďakovanie taktiež patrí Produkčnému domu Forza a.s. za sprostredkovanie interview.
Fotografia: Andrea Zvadová - andreazvadova.com