Hlavným impulzom bolo moje okolie, najmä moja rodina a priatelia. Bez ich podpory by som sa do súťaže neprihlásila.

Úprimne povedané, nie nepripravovala som sa. Definitívne som sa o svojej účasti na kastingu rozhodla len deň vopred, takže nebol čas.

Pri slovách Miss Slovenskej republiky sa mi vždy ako prvá vybaví tvár Ivice Slávikovej, ktorú nielen osobne poznám, ale ju tiež považujem za jednu z najkrajších Miss SR.

Nakoľko si myslím, že budúca Miss by si mala získať srdcia divákov nielen svojou krásou, ale aj osobnosťou, do finálového večera by som určite zaradila takú disciplínu, ktorá by najviac umožnila vyniknúť každej z finalistiek. Disciplína by tak mohla byť na voľbe súťažiacich, nie je podstatné, či by išlo o rozhovor, alebo spev.

Pred vycestovaním som si prečítala niekoľko cestopisov od cestovateľov zo Slovenska. V Thajsku ma očarila najmä povaha domácich obyvateľov, ich srdečná a láskavá povaha, úsmev na tvári a záujem o našu delegáciu.

Talizman som so sebou na sústredení nemala, a hoci žiadny nevlastním, rada sa obklopujem vecami, ktoré majú z rôznych príčin pre mňa veľký význam.

Môj priateľ má silný vzťah k umeniu a najmä k architektúre a musím povedať, že aj jeho zásluhou mám dnes k umeniu oveľa bližšie ako v minulosti. Najradšej spolu navštevujeme výstavy výtvarného umenia, prípadne sa prechádzame po Viedni a obdivujeme architektúru.

Nič konkrétne mi nenapadá, skôr vo všeobecnosti považujem za módne faux pas prípad, ak sa žena oblečie nevhodne z pohľadu jej veku.

Veľmi si cením svoju ochotu pomôcť tým, čo to potrebujú. Aj keď sa hovorí: Za dobrotu na žobrotu, ja verím že ešte viac platí, všetko sa ti raz v živote vráti“.

Rada by som bola menej precitlivená na svoju osobu.

Malé deti, pretože sa vedia tešiť zo života ako nikto iný. Trávim s nimi veľa času a stále sa snažím to od nich naučiť.

Najväčšou výzvou je pre mňa všetkým dokázať, že v tejto súťaži nejde len o krásu.

Snažila by som sa potešiť niekoho, kto by to v tom momente najviac potreboval.