Už dlhšie obdobie ma prehovárali priatelia i rodina, aby som to skúsila. Najviac si to priala moja malá sestrička a braček.

Chcela by som predovšetkým získať množstvo nových zážitkov, skúseností, známostí, verím, že ma to môže posunúť opäť niekam ďalej a obohatiť o množstvo vecí. Samozrejme, že každá z nás by chcela vyhrať, alebo sa aspoň nejako umiestniť, no treba to brať s nadhľadom, je nás až 15 a nemôže každá vyhrať. Úspechom je už len samotný fakt, že sme sa dostali do tohtoročnej finálovej zostavy. Treba to brať ako zábavu, novú životnú skúsenosť, ktorá nám môže len dať a nie vziať:-)

Na túto otázku som už odpovedala v predchádzajúcej otázke.

Rozhodne by nastali nejaké zmeny, pribudli by nové povinnosti, no konkrétne sa tým teraz zaoberať je predčasné a zbytočné.

Nie, je to prvá súťaž krásy, ktorej som sa rozhodla zúčastniť.

Samozrejme, že mám svoj životný cieľ, bez ambícií by človek nemohol napredovať. V prvom rade budem musieť dokončiť vysokú školu. V budúcnosti by som si rada otvorila súkromnú psychologickú prax a venovala sa charite.

Rozhodne by mala okrem vonkajšej krásy ovplývať predovšetkým vnútornou krásou, čistotou, vyrovnanosťou, mala by byť empatická... Mala by vyžarovať silu, ktorou by obohacovala ostatných.

Všetky boli krásne, páčila sa mi Vladimíra Hreňovčíkova, Karolína Čičátková, Andrea Verešová... skutočne neviem povedať konkrétne jedno meno. Na túto otázku je ťažké odpovedať, pretože sa s nimi osobne nepoznám. Aj minuloročná víťazka Barbora Franeková je nádherná, prednedávnom som sa dočítala, že založila nadáciu na pomoc deťom v detských domovoch. Takže na otázku čím by sme si mohli byť blízke, možno práve tou empatiou voči druhým a chcením pomáhať, keďže aj ja by som sa v budúcnosti rada venovala charite.

Rada trávim svoj voľný čas v kruhu rodiny, priateľov, rada čítam knihy, rada jazdím na koňoch, mám rada turistiku, cestovanie...

Čo sa týka sústredení, najviac sa teším na Kanárske ostrovy:-) ale celkovo sa teším na nové zážitky a všetko čo táto súťaž prináša.

Nemám žiadnu konkrétnu obavu, skôr som už zvedavá ako to bude celé prebiehať a ako to dopadne :-)

To musia posúdiť iní, ale myslím, že som zodpovedná šoférka, takže sa ma nemusíte báť na cestách :-)

Mojím vzorom je asi moja mamička a babička, oni ma vychovali, viedli k hodnotám, ktoré uznávam a podľa ktorých žijem, im vďačím za to aká som.

Na opustený ostrov by som si vzala svoju babičku, lebo vždy keď sme spolu „sneli,“ hovorili sme o našom zázračnom opustenom ostrove, kde by sme boli len my dve a zvyšok našej rodiny i priatelia by nás chodili navštevovať. A čo sa týka zvyšných dvoch vecí, neviem, všetko čo by sme potrebovali by nám doniesli naši vyvolení návštevníci.

Ako malá som obľubovala bryndzové halušky i šúľance. Keďže sme od malička pomáhali v kuchyni, nemala by som problém uvariť tieto dobrôtky.

Ďakujeme za rozhovor a veľa šťastia.