Prvé skúsenosti som mala so starou Prakticou ešte počas strednej školy, kedy sme s kamarátkou experimentovali s fotením na čiernobiely film. Fotografovanie bolo pre mňa vždy príťažlivé a môj prvý Canon ma sprevádzal na všetkých mojich cestách po svete.

Celé sa to vyvíjalo postupne, vďaka modelingu som mohla cestovať a zotrvať dlhšie na jednom mieste, spoznávať okolitú kultúru a ľudí. Modelka je na svojej práci bezprostredne v kontakte s fotografmi a celým dianím, vidí, čo sa okolo deje a ako to funguje. To ma bavilo, človek sa veľa naučí odpozorovaním. Moje fotenie išlo ruka v ruke s cestovaním a modelingom, bolo to priamo ovplyvnené. Neskôr som začala pracovať ako bookerka v modelingovej agentúre Exit, čo tomu všetkému dodalo aj iný rozmer. Mala som možnosť celý tento proces spoznať z odlišných strán a uhľov pohľadu. Fotila som v podstate stále priebežne a neskôr, popri práci v modelingovej agentúre som postupne načerpala odvahu vydať sa týmto smerom a fotím už tretí rok.

Nemám problém s technikou a čo sa týka fotoaparátu, nie je to v podstate nič komplikované. V zásade ide o pochopenie ako vplýva množstvo svetla a dĺžka času na výsledok. Plus v dnešných časoch digitálov je tam oveľa väčšie množstvo funkcií, ale keď sa tomu človek dlhšie venuje, dá sa to bez problémov pochopiť. Samozrejme, že technická zručnosť je dôležitá, ale bez tvorivého oka a nápadu, je nedostačujúca. Niekedy aj menej technicky dokonalá fotka je oveľa lepšia, keď dokáže zachytiť emóciu, nápad, niečo výnimočné.

Book je portfólio modelky, fotografie v knižke, ktorá je približne o niečo väčšia ako A4. V booku by mal byť výber tých najlepších fotografií. Nemusí ich byť veľa, väčšinou je to dosť únavné prezerať si tisíc fotiek, ktoré sú skoro rovnaké. S bookom modelka cestuje po svete a ukazuje na castingoch klientom. Book obsahuje fotky z prác, ale aj fototestov. Fototest je fotenie pre väčšinou začínajúcu modelku, ktorá ešte nemá žiadne portfólio. Modelka si ho väčšinou platí a výsledkom býva väčšinou 6 fotografií. Snapshoty sú jednoducho povedané snímky.

Keďže som dosť ovplyvnená modelingom, v ktorom som pôsobila, venujem sa najmä tomuto foteniu spojeného s módou. Dnes je však už svet dosť presýtený módnou fotografiou, ktorá stráca svoju hodnotu, stáva sa gýčovou, už o ničom nevypovedá, zachytáva len farby, účesy, prázdne gestá a stále tie isté pózy. Preto by som sa chcela uberať aj inými smermi, ktoré robia fotografiu hodnotnou.

Presne tak, nie je to len o drahých fotoaparátoch a úžasne vybavenom štúdiu, krásne veci sú jednoduché a preto sa dá aj jednoduchými vecami dosiahnuť ohromujúci výsledok. S tvrdením, že veľkú časť na fotografii robí model, modelka, absolútne súhlasím. Je to neuveriteľný a príjemný zážitok fotiť človeka, ktorý vie zo seba bez zábran vydať emóciu výraz a absolútne chápe, ako sa správa jeho telo a ako v danej chvíli vyzerá. Sú to jemné detaily, nejde o to, mať najkrajšiu modelku pred objektívom, ale charakter, človek, ktorý vyžaruje energiu. Je to samozrejme aj na fotografovi, ktorý musí objekt dostať presne tam, kam potrebuje. Ide o veľmi dôležitú spoluprácu, pri ktorej je veľmi dôležité spoločné naladenie.

Dnes už je také množstvo fotografov, že ak nemáte veľmi indície, je ťažké posúdiť, či je to ten, či onen. Hlavne dnes už panuje anomália odkukávania nápadov od iných a vtedy sa stráca zmysel celej fotografie, pretože ide iba o okopírované pózy, prostredie, ale chýba tomu príbeh. Ale samozrejme, každý fotograf má svoj rukopis a keď človek viac študuje a pozoruje jednotlivé práce, vidí podobnosti, štýl, ktorým sa fotograf uberá. Ja vnímam svoje fotografie ako veľmi ženské, dýchajúce citom. Keď sa však pozerám spätne na staršie fotky, niekedy som dosť znechutená a vidím tam obrovské nedostatky. Ale to je dobre, to znamená, že sa posúvam ďalej a som na seba kritická. Jeden môj známy okomentoval moje fotky veľmi príjemne, že do nich prenášam citlivosť.

Väčšinou to bolo fotenie s dobrými priateľmi, kedy bola výborná zábava, moje vlastné projektíky, pri ktorých ma nikto nedirigoval. Napríklad jedno z tých, čo by som vypichla je s Ivicou Slávikovou. Dohodli sme sa, že niečo spolu pofotíme a vzniklo z toho úžasné fotenie, plné energie a zábavy. Ivica skákala, mali sme pustenú hudbu a ja som na ňu od radosti kričala a povzbudzovala. Ďalšie veľmi zábavné s mojimi kamoškami, kde sme fotili nahú beauty, torzá od pása po ramená.

Sú to práve aj tie, čo som už spomenula. Ide väčšinou o také, pri ktorých sme skončili s výborným pocitom. Nejde ani o finančnú alebo o prestížnu úroveň fotenia, skôr o super spoluprácu, kedy veci fungujú ako majú.

Tie najlepšie nápady väčšinou prichádzajú spontánne bez dlhých bádaní a rozmýšľaní. Je to rôzne, niekedy príde nápad len tak a niekedy ma inšpirujú veci z prírody, rozprávok, okolia, môže to byť čokoľvek. A veľkou inšpiráciou sú samozrejme ľudia, ktorí ma obklopujú.

Myslím, že tajomstvo v tom nie je. Skôr možno to čaro, ale ako som už spomenula, to sa podľa mňa v tom veľkom množstve fotografov, modeliek, módnych časopisov a kampaní dnes už vytráca. Skôr ide o čaro fotografie ako takej, zachytiť prchavý moment, ktorý už je v danej chvíli minulosťou a nikdy sa nezopakuje. Čaro je vtesnať do dvojrozmerného obrázku emócie, výpovede, pohľad na svet ako ho vidí fotograf.

Móda je odrazom spoločnosti, naším zrkadlom. Svet je dnes zahltený obrovskou dávkou konzumu, nedá sa mu vyhnúť, stretávame sa s ním stále na každom kroku. Tak je to aj s módnou fotografiou, je ovplyvnená dnešným fungovaním sveta, a preto aj do nej podľa mňa presakuje táto mašinéria konzumu. Sú však úžasní fotografi, ktorí módnu fotografiu vytvárajú a povyšujú ju na umenie. A z toho sa vždy teším, keď sa môžem kochať z nádhernej fotografie.

Krása je relatívna, dá sa na ňu pozerať z rôznych pohľadov. Fotograf by mal byť vždy spokojný s objektom, ktorý fotí, bez toho by nemohla vzniknúť dobrá fotografia. Vlastne ani nie spokojný, najlepšie je, keď je nadšený, vtedy sa to do fotografie vždy prenesie.

Myslím, že to je absolútne jedno. Štúdio je prázdny priestor a neponúka veľa interakcie, ako exteriér, prípadne zariadený interiér. Ono to závisí od počasia, od nápadu, nálady, je to premenlivé, niekedy je vhodnejšie štúdio, inokedy exteriér.

Dnes s dobou digitálnych fotoaparátov je už každý fotograf. O kvalite to však nemusí vypovedať. A v tomto presýtenom prostredí, je samozrejme ťažšie sa uchytiť a mať pravidelnú a stálu prácu. Najťažšia je ale asi technika:-) , váži to naozaj príliš veľa.

Voľno trávim s priateľmi, rodinou, dobrou knihou, na bicykli, rada cestujem, niekedy stačí aj drobný výlet za Bratislavu, ktorý poteší.

Chcela by som, aby ma fotenie stále bavilo a živilo, aby som sa stále zdokonaľovala a učila sa nové veci. Konkrétny plán nemám, moje fotenie je stále vo vývoji a neviem, kam ma to všetko nasmeruje. Budem rada, ak sa moje fotky budú páčiť, budú mať pozitívny ohlas a budú vzbudzovať niečo pozitívne u ostatných, keď to nebudú len dáta uložené v počítači, ale budú niečo viac.

Fotografie publikované s láskavým dovolením Andrei Zvadovej.
Zdroj:andreazvadova.com